Prišla som do Bratislavy s vierou, že si s manželom vybudujeme domov v byte po jeho rodičoch, no namiesto toho som každý deň bojovala s jeho matkou a s vlastnou samotou. Najviac ma neboleli jej poznámky, ale to, že muž, ktorého som milovala, sa vždy tváril, že nič nepočuje. Nakoniec som pochopila, že v tejto rodine pre mňa miesto nikdy nebude, a vrátila som sa domov na východ so zlomeným srdcom, ale aspoň so zvyškom dôstojnosti.