Už sa mi stalo, že som stratila pokoj a útočisko, lebo som stále dávala prednosť druhým pred sebou. Cítila som sa v pasci medzi povinnosťou a túžbou po vlastnej slobode. Počas príbehu som otvorene hľadala odpoveď na otázku, kedy by mala lojalita voči druhým prestať byť zradou voči sebe samej.
Začalo to ako bežný večer v byte na sídlisku v Petržalke, no v priebehu pár minút sa mi celý svet zosypal. Vždy som si myslela, že všetko zvládam, že keď tvrdo pracujem, budem milovaná – lenže čo ak úspechy vonku nič neznamenajú, keď vo vlastnom zrkadle vidím len prázdno? Toto je môj príbeh o tom, čo sa stane, keď vás dobehne minulosť a zistíte, že najťažším bojom je odpustenie sebe samej.
Dnes vám rozpoviem príbeh, ktorý sa odohráva v srdci malého slovenského mesta, kde láska, obetavosť, ale aj nevyslovené bolesti zvíťazili nad predsudkami. Ako stará mama som sa ocitla v úlohe, ktorú by mnohé ženy na mojom mieste nosili s hrdosťou, ale aj s hlbokým žiaľom. Je to príbeh o stratenej dôvere, hlbokých ránach a nádeji, že niekedy musí rodina prežiť vlastnú búrku, aby zase vyšlo slnko.
